Založ si blog

Nedobrovoľne som skončila hospitalizovaná na psychiatrii I. časť

Už ste niekedy boli na psychiatrii? Ak nie, ste šťastlivec. …

 

Ja som tam jedno pekné nedeľné popoludnie nedobrovoľne skončila. Môj život sa vtedy zastavil na 2 a pol týždňa. To je čas, ktorý som strávila zavretý za mrežami a zámkami uzavretého oddelenia “B” jednotky psychiatrickej nemocnice.

 

Pri slove psychiatria si veľa ľudí vybaví hororové scény z filmov. Niekedy mám pocit, že to od reality neuteká. Verte mi, za múrmi psychiatrických oddelení sú uväznené veľmi smutné príbehy….

 

Bol 21. júl, bola  nedeľa, na tento deň nezabudnem už nikdy. Deň ako každý iný a predsa niečím výnimočný. Po ťažkom životnom období som sa necítila najlepšie a moja rodina mi chcela pomôcť. Nevedela ako a tak mi cez známu sestričku(volajme ju Anka) vybavili diskrétnu konzultáciu v nemocnici. K slovu diskrétna sa ešte neskôr vrátim.

 

Nebola som z toho 2x nadšená, vedela som, že pomoc potrebujem a aj som ju sama hľadala – navštevovala som psychologičku. Návštevu psychiatra som zvažovala, chcela som sa poobzerať po súkromnej ambulancii, žiaľ, čakacie doby boli aj niekoľko mesiacov.

A tak som sa  vyčerpaná životom a pod nátlakom rodiny, ktorá mi viackrát prízvukovala, že je to LEN diskrétna konzultácia, vydala okolo pol piatej večer do nemocnice za vybavenou lekárkou…. veď to je len diskrétna konzultácia, stále som sa v duchu utešovala. O  nič nejde…. je to lekárka…napíše mi lieky a idem domov…..diskrétna konzultácia…LEN diskrétna konzultácia….

 

Bolo čosi okolo piatej večer keď som sa ocitla v historickej budove psychiatrickej nemocnice. Posilnená túžbou mať to čím skôr za sebou som zavolala  Anke, ktorá ma odviedla k ambulancii a zavolala službukonajúcu lekárku. Anka odišla naspäť za svojimi povinnosťami.

 

Keďže to bola ambulancia v nemocnici a nie ambulancia u súkromného lekára, súkromie nečakajte, nedočkáte sa ho. Okrem lekára, ktorý musí držať lekárske tajomstvo sa v ambulancii nachádza aj ambulantná sestra.

Pohár vody a pohodlné kreslo je taktiež len výplod filmu alebo realita z vyspelejších krajín. Na Slovensku sa musíme uspokojiť s drevenou stoličkou, ktorá si ešte pamätá príbehy veteránov z prvej svetovej vojny.

 

Pohodlne som sa teda usadila na tvrdej, vrzgajúcej  stoličke. Lekárka si sadla oproti mne ku stolu za počítač tak, aby ma dobre videla a aby si aj mohla pohodlne ďatľovať písmenka do PC klávesnice. V momente, keď si ambulantná sestra vypýtala kartičku poistenca, občiansky preukaz a zadkom sa uvelebila na vedľajšom stole oproti mne, sa môj “sen” o diskrétnej konzultácii rozplynul.

 

Verte mi, keď máte ťažké obdobie, je ťažké sa Vám zverovať blízkej osobe. Nie to ešte lekárovi, kde Vás ale aspoň utešuje to, že je to predsa odborník a musí držať lekárske tajomstvo..No keď oproti Vám na stole sedí ambulantná sestra a nedočkavo čaká aké “pikošky” sa dozvie…je Vám z toho na grc…

 

Sedím na stoličke a začína výsluch. Chýba tu už len lampa, ktorá by Vám svietila priamo do očí. Neón nad nami ale dostatočne postačuje…. Lekárka si v PC otvára moju zdravotnú kartu. Ambulantná sestra stále zvedavo čaká na príbeh, ktorý im rozpoviem……

 

A ja teda začínam..krok po krôčiku rozprávať dlhý príbeh, ktorý sa odohral…Ale nie…nečakajte, že to išlo pekne chronologicky ako by som chcela. Lekárka ma neustále prerušuje a chytá za slovíčka.

“Odkiaľ viete, že máte diagnózu xy? Našli ste si na googli?” pýta sa….odpovedám nie….navštevujem psychologičku….

“Ste kresťanka, takto sa správa kresťan?”…..”Prečo máte také myšlienky?”……”Prečo ste bez nálady”…..

 

Takéto chytanie za slovíčka bez možnosti kľudne povedať čo je vo veci ma fakt prestáva baviť…Doktorka zisťuje, že sa pod jej “odborným” prístupom uzatváram a nariaďuje mi aby sa dostavil do nemocnice člen rodiny.

 

Vytáčam hovor, volám mame. Kým príde, lekárka ma ďalej chytá za slovíčka ako sa len dá a oznamuje mi, že  ma môže nechať hospitalizovať proti mojej vôli na 24h a aj to urobí. Ako podtón tejto nočnej mory sa ozýva hlasitý smiech ambulantnej sestry, ktorá sa veľmi baví na mojom osude.

Som hotová….vraj diskrétna konzultácia!

Začínam chytať stres. Mama prichádza. Doktorka sa jej vypytuje čo ju zaujíma. Oznamuje mame, že ma 24h necháva nedobrovoľne hospitalizovanú. Mama  je v šoku…nechápe tak isto ako aj ja…

Milá pani doktorka ale ubezpečuje mamu, že je to nevyhnutné lebo sa jej zdá, že hranica sa prelomila a upokojuje ju, že mi pomôžu a že raz im zato ešte budem vďačná.

 

Na mňa lekárka zavolala ošetrovateľa a ošetrovateľku z oddelenia. Môj život sa zastavuje. Cítim len nespravodlivosť a strach. Stále tomu nemôžem uveriť. Ešte dúfam, že je to len nočná mora, ktorá sa o chvíľu skončí….

 

Bum! buchli za nami dvere uzavretého akútneho oddelenia jednotky  B. Ošetrovatelia ma vedú na inšpekčnú miestnosť sestier. Chcela som ešte odoslať sms psychologičke, ale  vytrhli mi mobil z ruky. Chcela som si mobil vziať späť, no ošetrovateľ ma surovo sotil na stoličku.

“Dajte nám Vaše osobné veci-kľúče, peňaženku, šperky…..” ……

To je snáď zlý sen! To sa mi snáď zdá. Chcela som sa zas postaviť, no ošetrovateľ ma sotil naspäť na stoličku. S pocitom ako odpad spoločnosti som im odovzdala všetky osobné veci.

 

Odviedli ma na izbu…Ďalší šok! na izbe sú klietky(odborne sieťová posteľ).

No aj tak to každý volá klietka…lebo to klietka je. Hodili mi do rúk nemocničné pyžamo a prikázali sa mi prezliecť. “Prezlečte sa a ľahnite si…”

Prezliekla som sa, dobehla sestrička s 2 injekciami na bielom podnose, pichla mi ich do mojej zadnice…čudujete sa? Veď Vás majú za blázna,za niktoša, ste na psychiatrii, dajú Vám injekciu na upokojenie a je to!…

Ešte sa ma nezabudla opýtať, čo sa mi stalo, že som tuna. “No viete, ja som prišla na konzultáciu” nestihla som dokončiť keď v tom mi vyrehotaný ošetrovateľ skočil do reči a doplnil “a už tu ostala ha ha ha”   Vtipné….

 

S pocitom zlyhania, beznádeje, smútku a strachu som sa teda podvolila slovenskému zdravotníctvu a ľahla som si do klietky. Ošetrovatelia klietku starostlivo uzavreli a aby si poistili, že im neutečiem, ešte ma v klietke preistotu zamkli na kládku…..

 

Hasia svetlo…odchádzajú…..

 

Pokračovanie nabudúce.

 

2. časť tu:

Nedobrovoľne som skončila hospitalizovaná na psychiatrii II. časť

 

English version coming soon.

Čo mi pobyt na psychiatrii dal a čo mi vzal

27.01.2020

Pobyt na psychiatrii nebol jednoduchý a neviem či sa nato niekedy dokážem povzniesť. Mal plusy aj mínusy. Žiaľ, v mojom prípade bola prevaha mínusov, keďže ma pobyt na psychiatrii dostal do viac »

Nedobrovoľne som skončila hospitalizovaná na psychiatrii II. časť

25.01.2020

Pre lepšie chápa nie všetkého si môžete prečítať aj moju prvú časť na tomto linku: https://psychiatry.blog.pravda.sk/2020/01/11/nedobrovolne-som-skoncila-hospitalizovana-na-psychiatrii/?fbclid=IwAR36rtdMKLc4a3BRcaDOpYuXGxQDqRsGJTbAdqABSKB-xycXuixVGL4SSfQ viac »

koronavírus / epidémia /

Z Wu-chan utekajú cudzinci, korona vírus už zabil 132 ľudí

29.01.2020 05:00

Niektoré štáty poslali pre svojich občanov lietadlá priamo do čínskeho Wu-Chanu. Vedci už majú vyšľachtený vírus v laboratóriách, hľadajú liek.

Donald Trump

Trump navrhol vznik samostatného palestínskeho štátu

28.01.2020 18:49, aktualizované: 23:16

Navrhuje vznik samostatného palestínskeho štátu a Jeruzalem by mal byť nerozdeleným hlavným mestom Izraela.

bojnice zoo vch

Ako vyzerá karanténa bojnickej zoo?

28.01.2020 18:21

Po úhyne vtákov a uzatvorení zoo Bojnice, sú momentálne ostatné druhy vtáctva pod prísnym dozorom.

Dobré zdravie - január 2020

Svetové výsledky slovenskej lekárky: Zlepšuje život diabetikov jedlom

28.01.2020 18:00

Nenápadná červenovlasá lekárka z Liptovského Mikuláša lieči špeciálne zloženou stravou svojich pacientov s cukrovkou.

psychiatry

O nedobrovoľnej hospitalizácii na psychiatrii.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3
Celková čítanosť: 30887x
Priemerná čítanosť článkov: 10296x

Autor blogu

Kategórie

Archív